História obce
História obce Malé Straciny
Prvá doložená písomná zmienka o obci Straciny pochádza z roku 1236. Z tejto pôvodnej obce sa neskôr vyčlenili Malé a Veľké Straciny. Jej najstarší zachovaný názov „STRACIN“ obsahuje darovacia listina uhorského panovníka Bela IV. O pôvode tohto názvu chýbajú hodnoverné pramene. V ľudovej tradícii sa spája názov s významom slov stratený, stratiť.
Osídlenie obce je staršieho dáta a jej slovanský pôvod siaha do 9. Storočia, kedy bola súčasťou Veľkej Moravy. Po vzniku a upevnení moci uhorského štátu bola obec v 12. Storočí súčasťou územie komitátu ( kráľovskej župy ) Novohrad. Do doby panovania Ondreja II. (1205-1235) bola majetkom kráľa, spravovaná hradom Hont. Krátko pred vpádom Tatarov ju Belo IV. Daruje komesovi (županovi) Ditrichovi z hradu Hont. Táto listina datovaná 16. Júna 1236 hovorí, že obec – územie obce Straciny ( TERRA STRACIN ), bola darovaná na základe sľubu Ondreja II. , ktorý bol otcom Bela IV. Darovaním sa obec Straciny stala majetkom šľachty.
O dôsledku vpádu Tatárov na obec niet hodnoverných údajov. V ľudovej tradícii sa zachovala zmienka, že pri obci táborila časť vojska Bela IV. Na úteku pred Tatármi. Ďalším vlastníkom obce bola niektorá vetva významného šľachtického rodu Kačic. Uhorský panovník Karol Róbert im po roku 1312 zhabal majetky ako prívržencom Matúša Čáka a Straciny daroval svojmu významnému prívržencovi šľachticovi Tomášovi z rodu Sečanských z hradu Sečany. Ďalším hodnoverným údajom o obci je darovacia listina z roku 1321, v ktorej je uvedené meno Ondreja zo Stracín ( Endre de Ztrachun ). Názov obce sa uvádza ako Ztrachun, Ztrachyn.
V neskoršom období obec znovu mení majiteľa. Do roku 1439 patrila šľachticovi Mikulášovi Šalgovskému. Od roku 1439 do roku 1460 patrí znovu panstvu hradu Sečany. Práve v roku 1439 sa prvý krát uvádza už doložený názov Malé Straciny.
16. storočie sa nesie v znamení reformácie a bojov s Osmanskou ríšou. Luteranizmus v podobe nového vierovyznania natrvalo zapustil korene v obci až dodnes. Zemepánom obce do roku 1548 je šľachtic Štefan Lučenský, majiteľ hradu Sečany. V dôsledku bojov znepriatelených šľachtických táborov v Novohrade sa stávajú vlastníkmi obce šľachtici Imrich a Ján Balaša v roku 1548. Turci využívajúci nejednotnosť uhorskej šľachty a slabosť vojsk Habsburgovcov obsadili v roku 1552 všetky obranné hrady v poiplí. Pádom hradov Drégeľ, Ďarmoty a Sečany sa Malé Straciny dostali do rúk Turkom. V tom istom roku boli začlenené do sečianskeho sandžaku ( turecká správna jednotka ) a budínskeho pašaliku a stali sa súčasťou Osmanskej ríše na dobu 41 rokov. Obyvateľstvo muselo platiť sečianskemu begovi Karim Hamzovi poplatky – dežmu. Turecký názov obce bol Istračin. Z roku 1573 pochádza ďalšia písomná zmienka o názve obce, ktorý bol Kis Thraczny. Pádom hradu Modrý Kameň v roku 1573 si Turci upevňujú postavenie až do roku 1593. Po oslobodení cisárskymi vojskami v roku 1953 patrí obec šľachticovi Žigmundovi Balašovi a panstvu Divín.
Začiatkom 17. Storočia prepukávajú protihabsburské povstania uhorskej šľachty a obec sa znova ocitá v pásme vojen. Ako vyplýva z evanjelickej kanonickej vizitácie Petra Sextyho z roku 1624, boli Malé Straciny už začlenené do evanjelického cirkevného zboru v Pôtri ako jeho fília. Besprostredné dôsledky nových tureckých výbojov sa dostavili až v 2. Polovici 17. Storočia. V roku 1659 Turci neúspešne napadli hrad Modrý Kameň a v roku 1663 dobili znovu hrad Sečany. Niekedy v tomto období bola obec nimi vyplienená a zostala v ich rukách až do roku 1683, kedy bola definitívne oslobodená cisárskymi vojskami. Po Turkoch zostávajú len nimi prinesené názvy ako bičak, čižma, papuča, dohaň, pamok, šianec. Podľa ľudovej tradície je na zvonici umiestnený polmesiac a hviezda, ktorá je korisťou z tureckej zástavy.
Začiatkom 18. Storočia boli vykonané v Novohradskej župe ústredné súpisy domácností a pôdy. V roku 1715 žilo v obci 13 poddanských domácností. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a bolo slovenskej národnosti. V súpise sa nachádzajú nasledovné mená : richtár – Juraj Hriech, Matej Marko, Juraj Marko, Juraj Ištokov, Ján Beňo, Matej Vareca, Matej Beňov, Ján Somor, Ján Hraňka.
V roku 1734 sa uvádza rozsiahla výsadba viníc. Od roku 1735 sa viedla matrika na evanjelickom farskom úrade v Pôtri. V roku 1736 bol vykonaný nový súpis poddaných, ktorí utiekli z obce. Súpis obsahuje päť rodín Beňovcov, ďalej rodinu Varecu, Ondríka, hriecha a Buzáša. Niektorí z nich odchádzajú na Dolnú zem až do dnešného Srbska a ich potomkovia žijú dodnes v meste Kovačica.
Prvým písomne doloženým učiteľom v obci bol Juraj Polóni. Učil tu od roku 1760. Prvým písomne doloženým obecným notárom bol pravdepodobne jeho príbuzný Ondrej Polóni v roku 1770.
V roku 1771 mala obec 29 podanských rodín, ktoré boli rozdelené medzi zemepánmi Františkom Zichym z Divína a Pavlom Balašom z Modrého Kameňa. V zozname mien poddaných sa prvý krát uvádzajú mená ako Baláž, Ďurík, Michal, Petor, Filip, Havjar či Jankov.
V rozmedzí rokov 1784 až 1787 mala obec už 34 domov a 291 obyvateľov, z ktorích sa uvádza jeden ako slobodný a ostatní ako poddaní.
Najväčší počet obyvateľov 317 dosiahla obec v roku 1900. Po vypuknutí I. svetovej vojny bol zvolený za učiteľa Oskar Blaškovits. Bolo to jeho jediné a celoživotné pôsobisko. Opustil ho dňa 1.2.1959. Začal písať obecnú kroniku a zostal natrvalo v pamäti niekoľkých generácií.
Obdobie II. Svetovej vojny sa bezprostredne dotklo obce vypuknutím SNP. Boje v okolí obce prebiehali osem dní a vyžiadali si obete aj z radov obyvateľov.
Mier povojnových rokov prebudil mnohé nádeje. Jednou z nich bol i plán výstavby kostola v obci, ktorý sa nezrealizoval. Obdobie ktoré nasleduje mení postupne obraz a život obce. V roku 1950 sa stavia železnica a železničná stanica a je zriadený Miestny národný výbor. Výsledkom kolektivizácie je založenie Jednotného roľníckeho družstva a násilná likvidácia roľníckeho stavu. V katastri obce sa otvára Baňa Dolina, stavajú sa hospodárske budovi JRD, obilné silo a zvonica. V roku 1959 prichádza do obce jej posledný učiteľ Zoltán Bateľ. V roku 1971 je zatvorená základná škola a v roku 1976 zaniká MNV a obec je pričlenená k mestu Veľký Krtíš. Toto obdobie je poznačené úpadkom. Zmena nastáva po roku 1989 snahami o odčlenenie od Veľkého Krtíša, ktoré sa dovŕšilo vznikom politickej obce Malé Straciny dňom 1.9.1992.
